Americký sen

Autor: Matej Lukáč | 7.7.2020 o 14:39 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  598x

Tento článok bude o pretekaní za veľkou mlákou. Počas leta 2018 som žil dva mesiace v New York City, kde som pracoval a pretekal.

Začínajú prázdniny, máme tu horúci mesiac júl a ja nastupujem na palubu lietadla, ktoré ma odnáša plniť si svoje sny. Už počas štúdia na VŠ som okúsil dobrodružstvo pretekami v zahraničí, no na také preteky si treba niekedy zarobiť. 

Po prílete som bol mierne dezorientovaný nakoľko let do USA trvá niekedy aj nad 10 hodín. Býval som u svojej rodiny v známej štvrti mesta New York - Brooklyn. Táto štvrť je známa nielen mostom s názvom Brooklyn Bridge, ale známe sú aj mieste čínske štvrte. Poviem vám bývať pri nejakej nieje vždy šálka kávy. S času načas je tam celkom smrad, ale po čase si človek zvykne. 

Netrvalo dlho a začal som pracovať. Pomáhal som na stavbe u uja. Bola to celkom netradičná skúsenosť, keďže som niečo podobné predtým nerobil, no potreboval som si zarobiť na preteky. Prešiel mesiac a rozhodol som sa prihlásiť na súťaž s názvom Brooklyn Bridge 5K. Trénoval som po práci takmer každý deň, takže o kondíciu som sa neobával, skôr išlo o to, že som v Amerike predtým nepretekal a išiel som do niečoho nového.

Odrátal som dni a bol deň pretekov. Vstával som skoro ráno vzhľadom na veľkosť mesta a dlhšie premiestňovanie. Metrom vám to trvá niekedy aj hodinu, kým sa dostanete, tam kam chcete. Keď sa vám aj podarí zablúdiť, ľahko sa opäť nájdete s použitím GPS, no pred pretekmi by to bola skôr nepríjemnosť ako zážitok. Išiel so mnou bratranec, ktorý je už v meste ako doma. Priznám sa, na ceste metrom boli najhoršie teplotné výkyvy, kedže po vystúpení z neho ste mali horko na jazyku a hydratácia bola nevyhnutná. Keď sme vyšli z tunelov metra čakala nás parádna atmosféra. O miestnych je známe, že to vedia poriadne "rozbaliť". 

Nasledovala rozcvička, aby sa stuhnuté svalstvo dostalo do potrebnej teploty. Rozcvička bola hromadná s dobrou hudbou. Následne sme si vypočuli hymnu a išiel som pomaly na štart. Po výstrele z pištole sa to všetko začalo. Štartoval som vedľa pretekára z Mexika, ktorý vyzeral, že to má namakané a ide na víťazstvo, nuž, niekedy je dôležité sa aj zúčastniť a nazbierať nové skúsenosti. 

Vyštartoval som rýchlo, ale po pár minútach som si uvedomil prevýšenie a dĺžku, akú most má a tak som tempo radšej zvoľnil. Ak by som aj týmto tempom dobehol v tej horúčave by hrozil kolaps. Nikdy nebehaj nad svoj limit. To si hovorím pred každým pretekom. Po prebehnutí mosta som sa nachádzal v skupine prvých 15 bežcov. Za mostom nasledovala otočka a rýchlejší ma ešte predbehli. Išiel som svoje a v cieli to stačilo na umiestnenie v top 30. čo ma po čase celkom tešilo.

Pocit, keď pretnete cieľovú pásku a rozprávate sa s rivalmi je na celom pretekaní najkrajší. Vzniknú nové priateľstvá a patríte akoby to jednej bežeckej rodiny. 

Po preteku nasledovala regenerácia, ktorá je nevyhnutná súčasť tréningového plánu a späť do roboty. Nebolo to vždy ľahké, no mal som motiváciu. 

Blížil sa August a môj návrat domov. Predtým, som sa však rozhodol prihlásiť na duathlon v Central Parku. Boli to moje prvé preteky podobného typu, tak som nechcel nič nechať na náhodu. Po príchode na miesto určenia som si vybral štartovné číslo, bicykel som umiestnil do depa a pripravil sa na štart. 

Prostredie bolo o čosi príjemnejšie nakoľko sa preteky konali v Central Parku pod stromami. Po výstrele som zahájil svoj prvý bežecký úsek. Bežalo sa 5 km, tak som do toho dal všetko. Konkurencia bola veľká a napätie sa dalo krájať. Po dobehnutí do depa som zobral bicykel a vydal sa na jazdu horúcim asfaltom Central Parku. V depe je vašou výhodou pamäť. Ak sa zapamätáte presné umiestnenie bicykla a najmä číslo, ste rýchlejší, nakoľko sa vám ráta čas aj tam. Jazdu som si užil no nakoľko som nemal k dispozícií tretry, dával som pozor na rýchlejších pretekárov a na prípadne prekážky na trati. 

Po dokončení jazdy nasledoval posledný beh, po ktorom som som sa nevedel dočkať cieľovej pásky a občerstvenia v cieli. To občerstvenie vám dodá novú energiu máte dobrý pocit z výsledku. 

Boli to posledné preteky za rok 2018 v USA a dobrá skúsenosť pretekať pod slovenskou vlajkou v zahraničí. Teším sa na ďalšiu podobnú skúsenosť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dnes píše Michal Vajdička

Keby som bol umelá inteligencia

Nakukal by som ľuďom bludy o očkovaní.


Už ste čítali?